Hlavná stránka arrow Query fever arrow Ako sa diagnostikuje Q-horúčka?
Ako sa diagnostikuje Q-horúčka? Tlačiť
 
Nakoľko príznaky a symptómy Q-horúčky sú nešpecifické, je ťažké stanoviť diagnózu bez použitia laboratórneho testovania. Q-horúčku môžu indikovať aj výsledky niektorých druhov rutinného laboratórneho vyšetrenia. Prítomnosť ochorenia môže napríklad naznačiť aj počet krvných doštičiek, pretože u osoby s Q-horúčkou môže byť prechodne trombocytopenia. Na potvrdenie diagnózy Q-horúčky je potrebné sérologické vyšetrenie, ktoré preukáže prítomnosť špecifických protilátok voči antigénom C. burnetii. V minulosti sa na stanovenie protilátok proti C. burnetii väčšinou používal mikroaglutinačný (MA) test, alebo reakcia väzby komplementu (RVK). Nakoľko tieto metódy testovania nevyžadujú sofistikované laboratórne vybavenie, v širokom merítku sa stále používajú vo veterinárnej praxi; a RVK sa používa ako "zlatý štandard" pri detekcii protilátok proti C. burnetii. Existujú už aj oveľa citlivejšie metódy ako je RVK. V poslednom období sa stále širšie uplatňuje metóda enzýmovej imunoadsorbentovej analýzy (enzyme-linked immunosorbent assay - ELISA) a tiež nepriama imunofluorescenčná metóda (indirect immunofluorescence assay (IFA) Pre svoju jednoduchosť a ekonomické využitie reagencíí sa pri veľkom počte testovaných vzoriek často používa IFA. Získané údaje sú však do značnej miery subjektívne a výsledky môžu kolísať v závislosti od laboratória k laboratóriu. A tak sa zdá, že najspoľahlivejšou sérologickou metódou pri diagnostike Q-horúčky je ELISA. Výskum renomovaných pracovísk potvrdil, že táto metóda je najcitlivejšia a veľmi špecifická nielen pre detekciu IgG, ale aj IgM a IgA tried protilátok. C. burnetii sa môže detegovať v infikovaných tkanivách aj pomocou imunohistochemického farbenia a tiež metódami detekcie DNA. C. burnetii existuje v dvoch antigénových formách, nazývaných fáza I a fáza II. Pri diagnostike je táto odlišnosť antigénov veľmi dôležitá. Pri akútnych prípadoch Q-horúčky je hladina protilátok fázy II zvyčajne mnohonásobne vyššia ako protilátok fázy I, pričom sa spravidla objavujú počas druhého týždňa ochorenia. Pri chronickom štádiu ochorenia nastáva iná situácia. Protilátky k fáze I antigénu C. burnetii potrebujú na to, aby sa preukázali, spravidla dlhší čas a signalizujú nám priebežnú prítomnosť baktérie. Preto zvýšená hladina protilátok k fáze I v neskôr odobratých vzorkách v kombinácii s konštantnou, alebo klesajúcou hladinou protilátok k fáze II antigénu, spolu s inými príznakmi zápalového ochorenia svedčia o chronickej Q-horúčke. Ukázalo sa, že protilátky k fázam I a II antigénov v organizme pretrvávajú mesiace, alebo aj roky od prvotnej infekcie. Viaceré novšie, nezávislé štúdie ukázali, že väčšia presnosť pri diagnostike Q-horúčky sa dosiahne vtedy, ak sa neprihliada len na špecifické hladiny IgG, ale aj na protilátky IgA a IgM . Dosiahnuť vyššiu presnosť diagnostiky sa dá preto tak, že sa okrem IgG navyše zisťuje aj prítomnosť IgM a IgA protilátok. Výška hladiny protilátok IgM svedčí o nedávnej infekcii. Pri akútnej fáze Q-horúčky bude mať pacient IgG protilátky k fáze II antigénu a IgM protilátky fáz I a II. Zvýšená hladina IgG a IgA protilátok voči fáze I sú často indikáciou endokarditídy spôsobenej Q horúčkou.

TOP  
 
< Predchádzajúci   Nasledujúci >